Sidónia Sakalová



Životopis



Sidónia Sakalová sa narodila 1. júla 1876 v Bytči ako prostredná z troch dcér. Otec František Sakala pracoval ako obuvník. Vyrastala v silnom maďarizačnom období, no z domu si Sidónia odniesla lásku k slovenskej reči a národu. Sidónia ľudovú školu a tri triedy meštianskej školy ukončila v Bytči. Vyššiu meštiansku školu ukončila v Budapešti. Ovládala nemčinu, maďarčinu, francúzštinu, angličtinu a základy taliančiny. V mladosti ju nebavili dievčenské romány, ale detské veršíky.

Ako 19-ročná pracovala na pošte ako poštová a telegrafická expeditórka, pre svoje slovenské cítenie prekladaná a nakoniec prepustená zo štátnej služby. Plná rozhorčenia sa v roku 1905 vysťahovala do Ameriky do New Yourku, kde si našla prácu ako vychovávateľka a ako kreslička a inštruktorka u svetoznámej firmy s výrobou umelecky vyšívaného prádla.

V Amerike jej vyšli prvé dielka v prílohe Slovenské noviny a Ženský svet, zároveň sa zapájala do rôznych akcií organizovaných americkými Slovákmi, hrávala slovenské divadlá.

V roku 1910 sa zo zdravotných dôvodov (mávala silnú migrénu) vrátila domov, súkromne vyučovala jazyky, ručné práce. Pôsobila v advokátskej kancelárii a neskôr na Notárskom úrade v Bytči. Najplodnejšie obdobie zažívala po skončení prvej svetovej vojny, keď základná ľudová škola v Bytči nemala z čoho učiť, na besiedky nemala slovenské podklady, tak ich urobila Sidónia. Keď sa riaditeľ školy Jozef Miks na jej veršíky pozrel, na druhej strane už písal noty. Prvé zbierky s názvom Moja radosť vyšli Sidónii tlačou spolu s kresbami od mladého maliara Ladislava Treskoňa, ktorý verne vystihol náladu básne, niektoré z nich boli i čiastočne zhudobnené spomenutým riaditeľom školy Jozefom Miksom.

Sidónia prispievala do detských časopisov Priateľ dietok, Včielka, Slniečko. Je autorkou množstva leporiel, scénok, divadelných hier a besiedok odvysielaných slovenským rozhlasom v Bratislave a v Košiciach. Sidónia Sakalová zomrela 24. júla 1948 na jej rodnom dome bola dňa 30. júna 1976 odhalená pamätná tabuľa. Svetové prvé literárne kroky urobila ešte v útlej mladosti. Po návrate z cudziny pokračovala v ochotníckej divadelnej činnosti ako herečka a režisérka. Neskôr ako autorka rôznych divadielok, besiedok a rozhlasových hier. Hlavné ťažisko tvorby Sidónie Sakalovej je však v krátkej próze a poézii pre deti, ktoré hlboko chápala a vrúcne milovala. Jej príspevky obohacovali časopisy Priateľ dietok, Včielka, Slniečko a nedeľná príloha novín Slovenská krajina a Žilina. Debutovala zbierkou Moja radosť, ktorá vyšla v rokoch 1922 a 1924. Zbierku ilustroval bytčiansky rodák maliar Ladislav Treskoň.

Tvorba

Poézia
• niekoľko rokov neskôr vyšli ďalšie zbierky veršíkov: Hip-hop svetom (1933), Ťuky-ťuk (1933), Veselé chvíľky(1933,
• Kvety z Raráškovej záhrady, Panenská Madlena, Pod Slniečkom, Srdiečko čítaj, (1934),
• Hav-hav, Miav-miav, Múdra myška, To i to všeličo, zábavné vecičky pre malé detičky (1935),
• Vychádzka (1936),
• Zvieratá doma a na dvore (1938),
• Perličky (1944),
• Po jej smrti, v roku 1955, vyšli ešte knižky Oblievačka a Ružička.

Próza
• Z mesta do dediny s ilustráciami Jána Hálu (1929),
• Janko Palček (1938),
• Skúsenosti trpaslíka Očko-smietku (1938),
• Červená čiapočka.

Drámy s detskou problematikou
• Mikuláš a Svätvečer, ktorú zhudobnil Jozef Miks – riaditeľ školy v Bytči.
• 30 scénok a besiedok do bratislavského a košického rozhlasu (1934-1938).
Venovala sa i národopisu a to najmä zvykom a tradíciám zo svojho rodiska napríklad štúdia Vianoce a veľkonočné zvyky v Bytči. Diela, ktoré Sidónia Sakalová písala pod pseudonymom Bagatella, S, SS, Baga-tela, Teta Sydka čerpajú tématicky najmä z dedinského prostredia a malomestského života Bytče, ktoré tak dobre poznala.

Diela a rukopisy Sidónie Sakalovej



Zdroj: ŠTÁTNY OBLASTNÝ ARCHÍV V BYTČI, PÍSOMNÁ POZOSTALOSŤ Sidónie Sakalovej (1876-1948) Inventár, Bytča 1982, Jana Harantová